O Košiciach

  
Košice, mesto s bohatou históriou, širokým spektrom možností a pohostinnou atmosférou zanechá v každom návštevníkovi tie najkrajšie spomienky.
Spoznajte Košice najlepšie ako sa dá - SO SPRIEVODCOM !!!

 

►Križovatka obchodných ciest
    Mesto Košice, metropola východného Slovenska je druhým najvačším mestom na Slovensku.Vďaka svojej mimoriadne výhodnej polohe,   
    bolo od pradávna významnou křižovatkou obchodných ciest. Je tomu tak dodnes.
 
►Mesto porozumenia a mnohokultúrnosti:
    Košice sú metropolitným mestom, kde sa stretávajú ľudia z rôznych krajín, ľudia rôznych národností, či etnickej príslušnosti. Pri prechádzke mestom
    počuť pestrú paletu jazykov, stretávajú sa tu turisti z mnohých regiónov Európy a sveta.
 
►Mesto športu:
- prvá októbrová nedeľa patrí tradične Medzinárodnému Maratónu Mieru, najstaršiemu maratónu v Európe (druhý najstarší vo svete). Vznikol v roku 1924.
- hokejový klub HC Košice už dlhé roky robí dobré meno metropole východu, Košiciam
- futbalisti MFK Košice takisto patria k pozitívam mesta Košice
 
►Mesto kultúry:
Košice sú známe mimoriadne plodnou podporou kultúry, okrem štátného divadla košice a malej scény sa kultúra prenáša aj do ulíc, hlavne v letných   
mesiacoch na nespočetnom množstve podujatí(tak amatérských ako aj profesionálnych). Tieto podujatia sa vždy tešia veľkej priazni divákov.
V Košiciach funguje viacero kinosál, kde si divák može vybrať z množstva svetových titulov.
 
►Univerzitné mesto:
V  Košiciach je k dispozícii 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Nachádza sa tu Univerzita veterinárneho lekárstva a ďalšie      
odborné pracoviská slovenských vysokých škôl. Aj preto je město plné študentov a mládeže.
 
►Mesto mieru:
Košice sú aj vďaka svojej polohe od dávnych čias mestom vzájomnej tolerancie, znášanlivosti a mieru. Popri mnohých iných mierových aktivitách, toto
vzešené posolstvo, posolstvo mieru vo svete,  nesie každoročne Medzinárodný Maratón Mieru (International Peace Marathon).
 
►Historické mesto, vzácne pamatihodnosti:
Košice sú mestom bohatým na pamiatky. Turista prichádzajúci do Košíc si okrem historického centra košíc môže prezrieť aj stredisko archeologických
vykopávok niekoľko kilometrov od Košíc.
 
►Mesto plné zábavy :
Mesto Košice ponúka široké spektrum aktivít na vyplnenie voľného času. Návštevník si môže vybrať návštevu kina, divadla, nakúpiť v niektorom z
obchodných centier,vybrať sa do ZOO, bobovej dráhy,
lyžiarskzch svahov, zahrať si paint-ball, či nechať sa namaľovať umelcami v centre města.
 
História:

 

Osídlenie Košickej kotliny patrí k jedným z najstarších na území Slovenska. Počiatky osídľovania môžeme sledovať už od konca staršej doby kamennej. V blízkosti Košíc, v terajšej obci zvaná Barca, bola odkrytá doposiaľ najstaršia objavená paleolitická osada v Európe, s pred 80 tisíc rokov, s vybudovanými obydliami. Vystriedali sa tu kmene Skýtov, Keltov, Dákov, Vandalov, Gótov, Hunov, no najmä Slovanov.
            Prvá písomná zmienka o benediktínskom kláštore v neďalekej Krásnej nad Hornádom je z r. 1143. Košice sa tu spomínajú ako „zem zvaná Koša“. Zmienka o samotnom meste Košice je z r. 1230, z čias panovania uhorského kráľa Ondreja. 13. apríla 1249 bola uhorským kráľom Belom IV vydaná listina o právach Košičanov. Vďaka výhodnej geografickej polohe na križovatke starých obchodných ciest a s tým spojený rozvoj obchodu a remesiel zaznamenali Košice rýchly vzostup. Dostali právo opevniť mesto hradbami, a od r. 1342 malo mesto privilégia, ktoré ho riadili medzi hlavné mestá Uhorska. Kráľ Ľudovít Veľký udelil Košiciam tie isté práva aké mal Budín a dňa 28. júla 1347 sa stali druhým najvýznamnejším mestom Uhorska. Ďalej r 1369 Ľudovít Veľký udelil ako prvému mestu Európy vlastný mestský erb.
            Strategicky, hospodársky, kultúrny a spoločenský význam Košíc v 14. a 15. storočí zabezpečil mestu vedúce postavenie v celom Uhorsku. Tu sídlila Kráľovská komora, Tridsiatkový úrad, Soľná komora, najvyšší kapitán Predtisia, metropolné cechy a neskoršie ďalšie úrady, hospodárske a kultúrne inštitúcie. Významným ukazovateľom postavenia Košíc v stredoveku bola existencia Košických mincí, výhody pre medzinárodné obchodné transakcie v meste a širšia platnosť košických mier a váh napr.: košický gbel (cubulus Cassoviensis). Košická mincovňa sídlila v kráľovskom dome na Hlavnej ulici. Najstaršie mince boli marky (hrivny), neskôr florény (zlatky), groše, denáre, toliare a grajciare. Toto mesto na vtedajšie časy bolo jedno z najväčších stredoeurópskych miest s približným počtom obyvateľov 10 tisíc.
Slávna história mesta zanechala stopy najmä v bohatých stavebných pamiatkach, z ktorých najvýznamnejšou dominantou bola a stále je dóm sv. Alžbety. Je to najväčšie a najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku. Budovali ho od konca 14. storočia až po začiatok 16. storočia. Južnú vežu kvôli nedostatku financií zastrešili len provizórne, preto je nesúmerný. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Dóm má dvojité gotické točité schodisko, jedno z piatich v Európe.
Základom kultúrneho života bolo vyspelé školstvo. Prvá škola existovala pri dominikánskom kláštore už koncom 13. storočia. Bola vybavená vzácnou knižnicou, z ktorej sa časť zachovala a je uložená dodnes v miestnom pracovisku Matice Slovenskej v Jasove. Zachovalo 4850 knižničných jednotiek. Táto škola tu pôsobila do r. 1556, kedy kláštor vyhorel. Prvá mestská škola je spomínaná od r. 1394, ktorá pripravovala študentov najmä pre prekvitajúci obchod. Písomné pramene r 1514 ju nazývajú gymnáziom. Roku 1657 bola založená Košická univerzita s teologickou, filozofickou a filologickou fakultou. Vznik a existenciu potvrdil cisár Leopold I. Zlatou bulou dňa 7. augusta 1660. a r.1661 sa konali prvé promócie absolventov. Na univerzite študovali okrem šľachtických synov aj príslušníci chudobnejších vrstiev a všetkých národností žijúcich na východnom Slovensku. Roku 1776 sa ako pobočka budinskej univerzity stáva kráľovskou akadémiou (Academia Regia Cassoviensis).
Vpádom Turkov do Európy a zmenou smeru hlavného ťahu obchodu ako aj znášanie bremena protitureckých vojen, sa začiatkom 18. storočia zaznamenal úpadok hospodárstva, ako aj strata významného postavenia mesta. Tento úpadok netrval dlho, vďaka rozvoju priemyslu v podobe vzniku manufaktúr a neskôr továrni. Veľký vplyv na priemysel vplývalo vybudovanie železnice. Prvý vlak smerom od Miškolca prišiel do Košíc 5. júla 1860 a prvý úsek košicko-bohumínskej železnice bol odovzdaný do užívania 1. septembra 1870. v druhej polovici 19 storočia Košice patrili k najpriemyselnejším mestom Uhorska.
Začiatkom 20 storočia bolo Slovensko súčasťou Rakúsko-Uhorska. Po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) Košice pripadli Československu a od r. 1938 zasa Maďarsku. Od r. 1945 patrili opäť Československu. 5. apríl 1945 do Košíc pricestovali Československí ministri a prezident Edvard Beneš a vyhlásili v Župnom dome Košický vládny program. Do oslobodenia Prahy boli Košice de facto hlavným mestom Československa. Dočasnou prezidentskou rezidenciou bol Jakobov palác na Mlynskej ulici.
Význam mesta vzrástol najmä po druhej svetovej vojne, t.j. od 50. rokov, kedy sa založili Východoslovenské železiarne a sa stali najväčším podnikom Slovenska. Rokom 2000 sa jadro hutníckej a železiarskej výroby privatizáciou zmenilo na US Steel Košice.
Košice sú dodnes hospodárskym, priemyselným a kultúrnym centrom východného Slovenska. Pýši sa titulom druhé najväčšie mesto Slovenska. Má rozlohu 244 km2, žije v ňom 235 281 obyvateľov (r.2003). Hustota obyvateľov dosahuje 964 osôb / km2. Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí. Sú významným cestným a železničným dopravným uzlom a dôležitým letiskom. Svojou geopolitickou polohou majú predpoklady zohrávať stále významnejšou úlohou v stredeurópskom priestore. Mesto je zároveň centrom kultúry. Sú tu sústredené významné kultúrne ustanovizne, akými sú divadlá (najmä zreštaurované Východoslovenské divadlo Janka Borodáča), Štátna filharmónia a symfonický orchester, galéria Júliusa Jakobyho a mnohé ďalšie. K najvýznamnejším podujatiam patrí Košická hudobná jar. Významnou udalosťou pre život mesta je každoročne poriadaný Medzinárodný maratón mieru, ktorého tradícia siaha do roku 1924 a je tak najstarším maratónom v Európe.